V tento deň myslíme na všetky deti, aj na tie, ktoré zažívajú násilie. Deťom, ktoré dnes oslavujú svoj deň, prajeme, aby mali šťastné detstvo a aby ani jedno z nich netrpelo.

Boli sme na diskusii o ľudskosti s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Ďakujeme za pozvanie, veľmi si ho vážime.

Mnohé a mnohí sme dúfali, že už nikdy nik nebude musieť zažiť strach z vojny, nieto ju reálne prežívať. Smútok, strach, obavy sú prítomné pri myšlienke, že aj v tomto storočí ho práve teraz Ukrajina znova zažíva. Emócie sú silné a vplývajú aj na nás. Negatívne pocity môžu byť zaplavujúce. Preto sa pripájame s možnosťou pomoci pre tie a tých z vás, ktorých sa hlboko dotko, to čo sa deje a neviete si s intenzitou týchto pocitov poradiť. Budeme sa snažiť Vám pomôcť. Pomoc nájdete na našej telefonickej krízovej linke: 0907 346 374.

Dávame do pozornosti aj ďalšie telefónne čísla:

IPčko - Krízová linka pomoci - nonstop, bezplatne, anonymne - 0800 500 333 a www.krizovalinkapomoci.sk

Liga za duševné zdravie SR - Linka dôvery Nezábudka 0800 800 566 - anonymne, bezplatne

Sme srdcom na Ukrajine.

Potrebujeme vašu pomoc! Ak zvažujete, že nám chcete darovať 2 % z dane, nastal ten správny čas. Vás to nič nestojí, ženám zažívajúcim násilie to veľmi pomôže. Z vašich 2 % zabezpečujeme pomoc pre naše klientky a činnosť poradne. Nepremýšľajte preto dlho, lebo 30.4.2022 je posledný termín na podanie Vyhlásenia o poukázaní 2 % z dane - podáva sa spolu s Potvrdením o zaplatení dane. Okrem toho, dobrovoľníci a dobrovoľníčky, ktorí a ktoré v minulom roku odpracovali minimálne 40 hodín, nám môžu darovať až 3 % zo svojej dane. Aktuálne tlačivá a viac informácií nájdete prehľadne zhrnuté na www.rozhodni.sk. A ak by ste nás chceli podporiť aj inak ako touto formou, môžete tak urobiť na www.darujme.sk. Ďakujeme!

Občianske združenie ŽENA V TIESNI

P. O. BOX 70

036 01 Martin

IČO: 37974581

DIČ: 2022071447

Pripravujeme pre vás vzdelávaciu Kampaň Ženské práva sú ľudské práva. Násilie páchané na ženách v intímnych vzťahoch je rodovo podmienené násilie a preto v rámci kampane budeme zdieľať informácie o téme rodovej rovnosti, rodovej nerovnosti, o rodových stereotypoch a ich vplyve na náš každodenný život. Táto kampaň sa realizuje v rámci projektu Ženské práva sú ľudské práva.

Projekt Ženské práva sú ľudské práva je podporený v rámci programu Domáce a rodovo podmienené násilie spolufinancovaného z Nórskych grantov a štátneho rozpočtu SR.

Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.

Prajeme vám krásne a pokojné Vianoce a šťastný nový rok! Pre naše klientky tu budeme aj počas sviatočného obdobia. Tešíme sa na vašu priazeň aj v roku 2022.

Ďakujeme! Na základe vášho hlasovania v aplikácii Lidl Plus, v projekte Podeľ sa a pomôž nám Lidl venoval finančnú odmenu v hodnote 1000 €. Projekt Podeľ sa a pomôž je projekt spoločnosti Lidl, ktorý pomáha ľudom v núdzi. Do projektu je spolu s nami zapojených 90 neziskových organizácií. Ak chcete pomôcť našim klientkam, stačí, ak odovzdáte časť zakúpených potravín do špeciálne označeného koša v Lidl predajni v Martine. Viac o projekte nájdete tu: https://bit.ly/3dCt2lr

Dnes je Deň ľudských práv a zároveň posledný 16. deň aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách. Dnes si chceme pripomínať, že aj práva žien sú ľudské práva. Mnohé ženy zažívajúce násilie sa o tom nikomu nezdôveria, lebo sa boja, hanbia alebo nevedia, kde hľadať pomoc. Príbehmi, ktoré sme v posledných dňoch uverejňovali, sme chceli povzbudiť práve tieto ženy. Každá žena, ktorá sa odváži hovoriť o tom, že násilie zažíva, je hrdinka a hľadá pomoc. Prosím, myslime na to. Dnes vám prinášame príbeh pani Márie. Pani Mária žila až do svojich 70 rokov v konfliktnom manželstve s manželom - násilníkom. Bez lásky, pochopenia a podpory. Viackrát bola nútená opustiť s deťmi spoločnú domácnosť. Pod tlakom okolia sa vždy k manželovi vrátila. Ani smrť manžela - násilníka - jej nepriniesla úľavu, nakoľko si otcovo správanie osvojil aj syn. Matku nielen psychicky týral, ale v posledných rokoch ju aj fyzicky napádal - bezdôvodne ju fackoval, bil päsťami, kopal, škrtil ju, vyhrážal sa jej zabitím, hádzal po nej kuchynský riad, púšťal nahlas televízor a rádio v neskorých nočných hodinách, čím jej bránil v spánku. Keďže bol dlhodobo nezamestnaný a dostával len dávky v hmotnej núdzi, opakovane žiadal od matky pod hrozbou bitky peniaze. V takýchto podmienkach žila pani Mária niekoľko rokov a celý čas o správaní svojho syna mlčala, najprv sa zdôverila svojej dcére, ktorá nebývala s nimi. Tá zatelefonovala do poradne na pomoc ženám zažívajúcim násilie OZ Žena v tiesni. Na osobnú konzultáciu prišla do poradne spolu s matkou, pani Máriou, kde sa rozhodli, že oznámia konanie syna pani Márie na polícii, a to za asistencie právničky OZ Žena v tiesni. Syn bol vzatý do väzby a momentálne je vo výkone trestu - odpykáva si nepodmienečný trest odňatia slobody za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Pani Mária sa snaží žiť nový život, odsťahovala sa z domu do prenajatého bytu, kde žije sama.

Projekt Ženské práva sú ľudské práva je podporený v rámci programu Domáce a rodovo podmienené násilie spolufinancovaného z Nórskych grantov a štátneho rozpočtu SR.

Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.

Dnes je 15. deň aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách, a my vám prinášame príbeh pani Aleny. Pani Alena sa za svojho manžela vydala, keď mala 21 rokov po polročnej známosti. Prvú facku dostala ešte pred svadbou. Verila, že po svadbe sa všetko zmení. Pár mesiacov bolo všetko v poriadku. Ďalší útok nasledoval po pol roku, keď bola tehotná s prvým synom. Manžel ju zbil, pretože mu nenavarila večeru včas. Na pohotovosti skončila s modrinami a prasknutým bubienkom. Manželov čin neohlásila, dúfala, že to bolo len skratovité konanie – keby stihla dovariť večeru včas, manžel by nebol nervózny a neudrel by ju. Časom sa násilie v rodine stupňovalo na jeden až dvakrát do mesiaca. Okrem faciek a kopancov jej manžel začal vydeľovať peniaze, musela vybločkovať každý nákup. Do piatich rokov od svadby sa im narodili ešte dvaja chlapci. Okrem pár ťažkých chvíľ žili viac-menej spokojne. Jej manžela v dedine poznali ako slušného chlapa, ochotného všetkým pomôcť, staral sa o rodinu, nepil, nefajčil… Doma sa však menil na násilníka, ktorý ubližoval nielen manželke, ale aj synom. V noci ich budil, synov neprimerane trestal aj za najmenšie priestupky. Všetky ich chyby zvaľoval na manželku, preto ju musel trestať tiež. Po 30 rokoch spolužitia bola pani Alena bola 40-krát ošetrená na pohotovosti, po bitkách mala prasknutý bubienok, poškodené oko, zlomeninu nosa, zápästia, narazené rebrá... Ani raz nepriznala pred lekármi, že všetky zranenia jej spôsobil manžel, vždy sa vyhovárala. Útoky sa napokon vystupňovali na jeden až dvakrát do týždňa, začal jej kontrolovať mobil, emaily, obmedzil návštevy jej príbuzných. Výplatu musela posielať na jeho účet, on jej potom vydeľoval peniaze na domácnosť. Denné ponižovanie, vulgarizmy sa stali súčasťou ich života. Navonok však pôsobili ako harmonická a normálna rodina. Ale iba navonok. Deti odišli na školy, zariadili si vlastné životy. Pani Alena zostala s násilníkom sama. Zlom nastal po jednom útoku - vtedy sa opäť bála o svoj život. Manžel ju surovo zbil (a zastrašoval ju nožom, hovoril jej, že ak odíde, tak si ju nájde a zabije), pretože navrhla rozvod. So svojím trápením sa zdôverila kamarátke, tá jej dala kontakt na OZ Žena v tiesni. Pani Alena prišla konzultovať svoj problém do poradne. Tam jej pracovníčky pomohli so spísaním rozvodu, trestného konania. Pomáhali jej počas celého obdobia. Mohla kedykoľvek zavolať a požiadať o radu. V súčasnosti je pani Alena rozvedená. Za dlhodobé násilie bol jej exmanžel odsúdený na 5 rokov nepodmienečne.

Projekt Ženské práva sú ľudské práva je podporený v rámci programu Domáce a rodovo podmienené násilie spolufinancovaného z Nórskych grantov a štátneho rozpočtu SR.

Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.

Pokračujeme v príbehoch pre výstavu Vystúp z kruhu násilia v rámci kampane 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách. Pani Zuzana zatelefonovala do OZ Žena v tiesni, lebo bola nešťastná v manželstve. Neidentifikovala sa ako žena, ktorá žije v násilníckom vzťahu, lebo ju manžel nikdy neudrel. Mala pocit, že ona je nenormálna žena, lebo nedokáže žiť so svojim mužom. Od začiatku ich manželstva dával manžel prednosť krčme a kamarátom, ale ona musela byť len doma. Keď prišli deti, nemala čas si ani uvedomovať jeho obmedzovanie. Pri dvoch deťoch, zamestnaní a prestavbe domu nemala čas nikam chodiť. Mala jednu dobrú kamarátku, ktorá ju občas navštívila doma. Vtedy manžel hundral, načo chodí a bol podráždený, keď bola u nich. Deti však vyrástli, odišli z domu a pani Zuzana ostala s manželom sama žiť. Manžel začal piť ešte viac. Pani Zuzana mohla bez povolenia chodiť len do práce a obchodu. Keď sa rozhodla ísť do mesta a manželovi to neoznámila, po návrate domov ju čakali samé nadávky, urážky. Keď išla s kamarátkou na divadelné predstavenie bez povolenia, volal jej tridsaťkrát. Keď sa vrátila, zobral jej telefón a šmaril ho o zem. Obviňoval ju, že je lesba, keď sa stretáva s kamarátkou. Za trest jej obmedzoval prístup k spoločným peniazom. Takto sa jej manžel správal bez ohľadu na to, či mal ale nemal vypité. Na osobnom stretnutí s poradkyňou v OZ Žena v tiesni pani Zuzana pochopila, že dlhé roky žila s násilníkom, a že chyba nie je v nej. Po dlhšom zvažovaní sa rozhodla rozviesť, predali spoločný dom a momentálne žije sama – spokojná vo svojom novom byte.

Projekt Ženské práva sú ľudské práva je podporený v rámci programu Domáce a rodovo podmienené násilie spolufinancovaného z Nórskych grantov a štátneho rozpočtu SR.

Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.