Dnes je 15. deň aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách, a my vám prinášame príbeh pani Aleny. Pani Alena sa za svojho manžela vydala, keď mala 21 rokov po polročnej známosti. Prvú facku dostala ešte pred svadbou. Verila, že po svadbe sa všetko zmení. Pár mesiacov bolo všetko v poriadku. Ďalší útok nasledoval po pol roku, keď bola tehotná s prvým synom. Manžel ju zbil, pretože mu nenavarila večeru včas. Na pohotovosti skončila s modrinami a prasknutým bubienkom. Manželov čin neohlásila, dúfala, že to bolo len skratovité konanie – keby stihla dovariť večeru včas, manžel by nebol nervózny a neudrel by ju. Časom sa násilie v rodine stupňovalo na jeden až dvakrát do mesiaca. Okrem faciek a kopancov jej manžel začal vydeľovať peniaze, musela vybločkovať každý nákup. Do piatich rokov od svadby sa im narodili ešte dvaja chlapci. Okrem pár ťažkých chvíľ žili viac-menej spokojne. Jej manžela v dedine poznali ako slušného chlapa, ochotného všetkým pomôcť, staral sa o rodinu, nepil, nefajčil… Doma sa však menil na násilníka, ktorý ubližoval nielen manželke, ale aj synom. V noci ich budil, synov neprimerane trestal aj za najmenšie priestupky. Všetky ich chyby zvaľoval na manželku, preto ju musel trestať tiež. Po 30 rokoch spolužitia bola pani Alena bola 40-krát ošetrená na pohotovosti, po bitkách mala prasknutý bubienok, poškodené oko, zlomeninu nosa, zápästia, narazené rebrá... Ani raz nepriznala pred lekármi, že všetky zranenia jej spôsobil manžel, vždy sa vyhovárala. Útoky sa napokon vystupňovali na jeden až dvakrát do týždňa, začal jej kontrolovať mobil, emaily, obmedzil návštevy jej príbuzných. Výplatu musela posielať na jeho účet, on jej potom vydeľoval peniaze na domácnosť. Denné ponižovanie, vulgarizmy sa stali súčasťou ich života. Navonok však pôsobili ako harmonická a normálna rodina. Ale iba navonok. Deti odišli na školy, zariadili si vlastné životy. Pani Alena zostala s násilníkom sama. Zlom nastal po jednom útoku - vtedy sa opäť bála o svoj život. Manžel ju surovo zbil (a zastrašoval ju nožom, hovoril jej, že ak odíde, tak si ju nájde a zabije), pretože navrhla rozvod. So svojím trápením sa zdôverila kamarátke, tá jej dala kontakt na OZ Žena v tiesni. Pani Alena prišla konzultovať svoj problém do poradne. Tam jej pracovníčky pomohli so spísaním rozvodu, trestného konania. Pomáhali jej počas celého obdobia. Mohla kedykoľvek zavolať a požiadať o radu. V súčasnosti je pani Alena rozvedená. Za dlhodobé násilie bol jej exmanžel odsúdený na 5 rokov nepodmienečne.

Projekt Ženské práva sú ľudské práva je podporený v rámci programu Domáce a rodovo podmienené násilie spolufinancovaného z Nórskych grantov a štátneho rozpočtu SR.

Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.