Koncept rodovej rovnosti znamená, že všetky ľudské bytosti majú právo slobodne rozvíjať svoje schopnosti a vyberať si z možností bez obmedzení rodovými rolami. Rozdielne správanie, ašpirácie a potreby žien a mužov sa uznávajú, hodnotia, berú do úvahy a podporujú rovnako. Miesto ľudí v živote už nie je dané rodom a určené nemilosrdnou väzbou k miestu svojho narodenia, ale ľudia majú slobodu využívať svoje schopnosti a priaznivé príležitosti, ktoré sa ponúkajú; dosahovať spôsob života, ktorý je pre nich najžiaducejší. Rodová rovnosť znamená rovnakú prítomnosť, rovnaké postavenie a rovnakú účasť obidvoch pohlaví vo všetkých oblastiach verejného a súkromného života. Rodová rovnosť je opakom rodovej nerovnosti.

Argumenty v prospech rodovej rovnosti:

• ľudské práva (rovnaké zaobchádzanie);
• spravodlivosť, demokracia;
• vyvážená politika a spoločenský vývoj;
• obohatenie voľnej súťaže a konkurencie;
• zvýšenie kvality života;
• väčšia sloboda voľby a rozhodovania;
• rozšírenie životných perspektív.

Rodová spravodlivosť je presvedčenie, že nerovnosť šancí a nerovnaké zaobchádzanie, zakladajúce sa len na príslušnosti k určitému rodu, je nesprávne a nespravodlivé. Gender mainstreaming (uplatňovanie rodového hľadiska) je stratégia, ktorá má aktérov a aktérky podporiť v tom, aby sa vo svojom konaní orientovali na rodovú rovnosť. Koncept rodovej spravodlivosti obsahuje tri sféry spravodlivosti:

1. sféra členstva, politickej participácie (membership): rovnaká účasť a zastúpenie žien a mužov vo všetkých oficiálnych inštitúciách, rovnaké rozdelenie moci a vplyvu medzi mužov a ženy;
2. sféra podielu na materiálnych zdrojoch, uspokojovaní potrieb (welfare, needs): rovnaké možnosti pre mužov a ženy – ekonomická nezávislosť, ako aj rovnaké možnosti, aby mohli rozvíjať svoje osobné ambície, záujmy a nadanie,
3. sféra inštitúcií a postavenie v nej (office): rovnaké možnosti rozvoja v kariére a zamestnaní, rovnaký prístup dievčat a chlapcov, ako aj žien a mužov k vzdelaniu, rovnaká zodpovednosť za deti a domácnosť v rodinnom živote

POZITÍVNA A NEGATIVNA RODOVÁ DISKRIMINÁCIA

Pozitívna rodová diskriminácia v podstate preferuje určité skupiny inak znevýhodnených občanov, je to teda pravý opak negatívnej, obmedzujúcej rodovej diskriminácie. Pojem pozitívna diskriminácia by sme mohli opísať aj ako zvýhodňovanie diskriminovaných alebo zvýhodňovanie znevýhodnených. Je spojená so snahou kompenzovať im ich nevýhodné postavenie. Presnejším výrazom než pozitívna diskriminácia, je vyrovnávacie opatrenia (preklad affirmative action). Ako argumenty v prospech pozitívnej diskriminácie Bobek uvádza nápravu predchádzajúcich krívd, redistribúciu statkov, väčšiu sociálnu súdržnosť (ktorá prispieva aj ku zmierneniu sociálneho napätia).

Ak má mať pozitívna rodová diskriminácia význam pre prítomnosť a budúcnosť, čo sa deje pri zvýhodňovaní matiek, žien, pri programoch pre sociálne neprispôsobivé skupiny, stáva sa záujem menšiny významným i pre väčšinu, ktorá môže z týchto opatrení očakávať profit v budúcnosti.

Metódou, ktorá podľa § 8 ods. 8 antidiskriminačného zákona zabezpečuje cieľ tejto normy, sú osobitné vyrovnávacie opatrenia. Otázku, či takéto vyrovnávacie opatrenia treba chápať ako pozitívne opatrenia obsahujúce techniky všeobecne známe pri odstraňovaní dôsledkov diskriminácie spôsobovanej objektívnymi okolnosťami alebo skutočnosťami, treba zodpovedať kladne. Cieľom takýchto opatrení môže byť len odstránenie dôsledkov predchádzajúcej diskriminácie a nerovnakých príležitostí pri dosahovaní rovnakého výsledku. Z toho vyplýva, že osobitné vyrovnávacie opatrenia treba chápať ako zvýhodnenie skupiny osôb s osobitným zreteľom na ich predošlé znevýhodnenie, ktoré im bránilo v rovnom prístupe k príležitostiam v praxi. Takéto opatrenia súčasne dopĺňajú účinky zásady rovnakého zaobchádzania, ktoré by pri handicapovaných skupinách osôb samo o sebe nestačilo na zabezpečenie rovného prístupu k príležitostiam, ktorý však nemôže znamenať aj rovnosť výsledkov takého prístupu.

Podľa Debrecéniovej je pozitívna diskriminácia pozitívny prístup – teda opatrenia, ktoré by umožňovali poskytovanie určitých výhod príslušníkom alebo príslušníčkam skupín ako kompenzáciu za znevýhodnenia, ktoré títo jednotlivci podstupovali alebo podstupujú. Cieľom použitia opatrení pozitívneho prístupu je dosiahnutie väčšej rovnosti v reálnom živote. Pozitívny prístup môže mať v praxi rozličné formy. Môžu nimi byť napríklad programy pre menej rozvinuté oblasti alebo časti miest s vysokou nezamestnanosťou, v ktorých žijú prevažne príslušníci rasových alebo etnických skupín, alebo vzdelávacie programy určené výlučne pre ženy a smerujúce k zvyšovaniu ich odbornej prípravy a možnosti zamestnať sa. Opatreniami pozitívneho prístupu tiež môžu byť tzv. kvóty – teda stanovenie určitého presného počtu miest, ktoré sa napríklad pri prijímaní na štúdium alebo do zamestnania musia obsadiť príslušníkmi alebo príslušníčkami znevýhodnenej skupiny. Stanovovanie kvót alebo povinnosť uprednostniť kandidátov určitých skupín, ktorí by za normálnych konkurenčných podmienok často neboli vybratí na obsadenie určitého postu, je najvýraznejšou a zároveň najkontroverznejšou formou pozitívneho prístupu. Vyrovnávacie opatrenia sú na mieste, pretože sa nimi vyrovnáva nerovnosť na štartovacej pozícii. Teda sa umožní prirodzene znevýhodneným skupinám, aby ich postavenie bolo na začiatku vyrovnané a záleží iba na jednotlivcoch, ako túto príležitosť v konkrétnej situácii využijú. Domnievame sa, že pozitívna diskriminácia má nepochybne svoj význam, ktorý sa nedá prehliadnuť a štát by mal k nej pristupovať citlivo a voliť vhodné prostriedky, pretože môže byť demotivujúcim prvkom pre väčšinu. Taktiež by mala vyplývať z určitej sociologickej analýzy a prognózy, aby sa v budúcnosti prejavili ňou zamýšľané účinky.

V súvislosti s negatívnou diskrimináciou považujeme za nutné konštatovať, že pod týmto pojmom sa skrýva zakázaná diskriminácia. Ide o diskrimináciu z dôvodu jazyka, príslušnosti k rase, národnostnej menšine, politického a iného zmýšľania, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, členstva v politických stranách, združeniach, odborových organizáciách, rodinného stavu, štátneho občianstva, pohlavia, sexuálnej orientácie, veku, rasy či etnického pôvodu. V konečnom dôsledku predstavuje diskriminačné znevýhodňovanie. Spadá pod Antidiskriminačný zákon.

Terminológia rodovej problematiky na Slovensku ešte nie je ustálená. Mnohé termíny iba vznikajú prekladom z cudzích jazykov, čo spôsobuje, že sa často nezachová ich pravý zmysel a preklad je nemožný. Z tohto dôvodu sa v slovenskej rodovej terminológii objavujú anglické termíny. Rodová terminológia nie je len jazykový problém. Oveľa vážnejšie sú terminologické nedorozumenia v praxi.

Kľúčovým termínom, ktorý používame, je rod (gender) a z tohto dôvodu je dôležité ho odlíšiť od pohlavia (sex). Pohlavie nie je úzko späté s rodom. Rod je naučený, kultúrnou akceptovaný spôsob správania. Odovzdáva sa prostredníctvom sociálneho učenia z generácie na generáciu. Vymedzuje postavenie žien a mužov v spoločnosti, ktorou sú mu pripisované sociálne roly, ktoré sú danou spoločnosťou aj očakávané. „Rod by sa nemal chápať len ako kultúrny zápis istého významu na vopred danom pohlaví; pojem rod musí zároveň označovať samotný aparát, pomocou ktorého sa pohlavia ustanovujú. Rod predstavuje aj diskurzívne/kultúrne prostriedky, ktorými sa produkuje a ustanovuje pohlavná prirodzenosť alebo prirodzené pohlavie ako preddiskurzívne, čiže také, ktoré bolo skôr ako kultúra, ustanovuje sa ako politicky neutrálny povrch, na ktorom sa koná kultúra. Kým pojem pohlavie sa vzťahuje k biologickej danosti žien a mužov, a týka sa rozdielov pohlavných orgánov a reprodukčných dispozícií, ale aj fyziologických a morfologických rozdielov, pojem rod označuje sociálne rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré nie sú vrodené, ale sa menia v čase a priestore. Rod sa niekedy chápe ako kategória vyjadrujúca isté vlastnosti reálnych ľudských bytostí alebo vzťahy, v ktorých sa tieto bytosti nachádzajú, resp. ktoré sú nimi vytvárané. Takéto chápanie rodu, typické skôr pre skoršiu fázu feministických diskusií, môže viesť k univerzalizmu a esencializmu. V poslednom desaťročí sa však do popredia dostáva druhá rovina, v ktorej rod vyjadruje naše predstavy o ľudských bytostiach ako ženách a mužoch a naše chápanie toho, čo znamená byť ženou, resp. mužom.

Rodová rola je súbor očakávaných noriem a predpisov, ktoré sú pripisované mužom a ženám a získavame ich v procese socializácie. Tieto očakávané normy a predpisy sú viazané na konkrétne pohlavie a tým určujú povahu roly jedinca v spoločnosti. Ženám je prisudzovaná rola ženy v domácnosti, ktorá sa orientuje na rodinu. Muži sú živitelia rodín, nezávislí a orientovaní na profesionálnu kariéru.

Už od narodenia podliehame zo strany svojho okolia odlišným spôsobom vnímania a zaobchádzania v závislosti od pohlavia. V priebehu socializácie si osvojujeme správanie, ktoré je v našej kultúre a spoločnosti pre naše pohlavie prijateľné a očakávané. Vymedzujeme sa voči príslušníkom alebo príslušníčkam opačného pohlavia a zároveň sa učíme byť príslušníkmi alebo príslušníčkami svojho pohlavia. Môžeme teda konštatovať, že prostredníctvom socializácie sa vytvára aj ženská a mužská identita. Rodová rola je súbor kultúrou daných očakávaní, rodová identita je ich zvnútornená časť.

V každej kultúre sa nachádzajú súbory noriem, vzorcov, očakávaní, ako sa majú jednotlivci správať. Tieto hodnoty, normy a očakávania sa usiluje každá spoločnosť odovzdávať mladším generáciám prostredníctvom procesu socializácie. Rodová socializácia je celoživotný proces, v rámci ktorého sa jedinci učia určitým normám, očakávaniam, ktoré súvisia s rodom jedinca a jeho rodovou rolou. Môžeme teda povedať, že v procese rodovej socializácie sa dedia zaužívané obrazy jednotlivých rodov, ich rolí a vzťahy medzi týmito rodmi. Jednotlivci sú od útleho veku vystavovaní rodovým vzorom a ako prvé si uvedomujú rozdelenie na mužov a ženy. Je dôležité uvedomiť si, že v rámci generačných vzťahov prebieha rodová socializácia v dvoch rovinách:

• intergeneračná rovina;
• intrageneračná rovina.

V intergeneračnej rovine prebieha rodová socializácia medzi dvomi odlišnými generáciami. Rodová socializácia v intrageneračnej rovine prebieha vnútri tej istej generácie. Pôsobenie intrageneračej roviny je výraznejšie, pretože na rodovo diferencované správanie chlapcov a dievčat má veľký vplyv aj názor a hodnotenie vrstovníkov.

Rodové stereotypy sú zjednodušené, nerealistické obrazy mužskosti a ženskosti, idealizované vzory a očakávania, ktoré nás sprevádzajú vo všetkých oblastiach života. Tieto obrazy mužskosti a ženskosti považujeme za prirodzené a teda nemenné, hoci sú produktom spoločnosti. Príkladom rodových stereotypov môže byť rozdeľovanie vlastnosti ľudí na typicky mužské a typicky ženské. Tieto vlastnosti sa spájajú s mužskou a ženskou rolou a mnohí ľudia ich považujú za prirodzené a nemenné. Podľa Prevendárovej patria medzi mužské vlastnosti ambicióznosť, vodcovský duch, analytické myslenie, nezávislosť a medzi ženské vlastnosti neha, starostlivosť, súcit, umenie potešiť iných. Domnieva sa, že v minulosti sa pri výchove nebral ohľad na pohlavie dieťaťa, a preto „dnes chodí po svete nejeden zženštilý chlap a nejedna mužatka!“.

Zoznam bibliografických odkazov:

Badinter, E. 1998. XY. Identita muža. Bratislava : Aspekt.

Barša, P. 2002. Politika rodu a sexuální identita. Brno : MUB.

Beauvoirová, S. 1967. Druhé pohlavie. Bratislava : Obzor.

Bosá, M., Minarovičová, K. 2006. Rodovo citlivá výchova. Prešov : EsFem.

Cviková, J., Juráňová, J. 2006. História žien. Bratislava : Aspekt.

Cviková, J., Juráňová, J. 2003 Ružový a modrý svet. Bratislava : Aspekt.

Cviková, J., Juráňová, J. 2009. Spravodlivosť v rodových vzťahoch. Bratislava : Aspekt.

Kolektív autorov. 2006. Slovensko na ceste k rodovej rovnosti. Bratislava : ERPA, SAV.

Minarovičová, K. 2003. Rodovo citlivá výchova (Diplomová práca). Bratislava : Pedagogická fakulta Univerzity Komenského.