background

Rodová rovnosť

Rodová rovnosť

„Koncept rodovej rovnosti znamená, že všetky ľudské bytosti majú právo slobodne rozvíjať svoje schopnosti a vyberať si z možností bez obmedzení rodovými rolami. Rozdielne správanie, ašpirácie a potreby žien a mužov sa uznávajú, hodnotia, berú do úvahy a podporujú rovnako.“ (Európsky glosár „100 words for equality“, Európska Komisia 1998) „Miesto ľudí v živote už nie je dané rodom a určené nemilosrdnou väzbou k miestu svojho narodenia, ale ľudia majú slobodu využívať svoje schopnosti a priaznivé príležitosti, ktoré sa ponúkajú; dosahovať spôsob života, ktorý je pre nich najžiaducejší“. (Mill, J. S.: Poddanstvo žien, s. 29) Rodová rovnosť znamená rovnakú prítomnosť, rovnaké postavenie (empowerment) a rovnakú účasť obidvoch pohlaví vo všetkých oblastiach verejného a súkromného života. Rodová rovnosť je opakom rodovej nerovnosti.

Argumenty v prospech rodovej rovnosti:
# ľudské práva (rovnaké zaobchádzanie, právo na rovnaký diel na zdrojoch)
# spravodlivosť demokracia
# vyvážená politika a spoločenský vývoj
# obohatenie voľnej súťaže a konkurencie
# zvýšenie kvality života
# väčšia sloboda voľby a rozhodovania
# rozšírenie životných perspektív

Rodová spravodlivosť: presvedčenie, že nerovnosť šancí a nerovnaké zaobchádzanie, zakladajúce sa len na príslušnosti k určitému rodu, je nesprávne a nespravodlivé. GM je stratégia, ktorá má aktérov a aktérky podporiť v tom, aby sa vo svojom konaní orientovali na rodovú rovnosť. Koncept rodovej spravodlivosti obsahuje tri „sféry spravodlivosti“:
1) sféra členstva, politickej participácie (membership): rovnaká účasť a zastúpenie žien a mužov vo všetkých oficiálnych inštitúciách, rovnaké rozdelenie moci a vplyvu medzi mužov a ženy,
2) sféra podielu na materiálnych zdrojoch, uspokojovaní potrieb (welfare, needs): rovnaké možnosti pre mužov a ženy –ekonomická nezávislosť, ako aj rovnaké možnosti, aby mohli rozvíjať svoje osobné ambície, záujmy a nadanie,
3) sféra inštitúcií a postavenie v nej (office): rovnaké možnosti rozvoja v kariére a zamestnaní, rovnaký prístup dievčat a chlapcov, ako aj žien a mužov k vzdelaniu, rovnaká zodpovednosť za deti a domácnosť v rodinnom živote

POZITÍVNA A NEGATIVNA RODOVÁ DISKRIMINÁCIA
Pozitívna rodová diskriminácia v podstate preferuje určité skupiny inak znevýhodnených občanov, je to teda pravý opak negatívnej, obmedzujúcej rodovej diskriminácie. Pojem pozitívna diskriminácia by sme mohli opísať aj ako zvýhodňovanie diskriminovaných alebo zvýhodňovanie znevýhodnených. Je spojená so snahou kompenzovať im ich nevýhodné postavenie. Presnejším výrazom než pozitívna diskriminácia, je vyrovnávacie opatrenia (preklad affirmative action). Ako argumenty v prospech pozitívnej diskriminácie Bobek uvádza nápravu predchádzajúcich krívd, redistribúciu statkov, väčšiu sociálnu súdržnosť (ktorá prispieva aj ku zmierneniu sociálneho napätia). „Náprava předchozích křivd sleduje redistribuci na skupinové škále, dnešní znevýhodnění jedné skupiny, ku příkladu černochů, je výsledkem minulého vykořisťování této skupiny . Argumentem proti je skutečnost, že toto opatření je založené na nějaké kolektivní historické vině. …Na druhou stranu by nemělo být prohlíženo, že následky tohoto počínaní stále trvají: i současný nevinný potomek profituje ze strukturální nerovnosti, z lepší startovní pozice, o kterou se nijak nezasloužil.“ (Bobek).

Pokiaľ má pozitívna rodová diskriminácia mať význam pre prítomnosť a budúcnosť, čo sa deje pri zvýhodňovaní matiek, žien, pri programoch pre sociálne neprispôsobivé skupiny, stáva sa záujem menšiny významným i pre väčšinu, ktorá môže z týchto opatrení očakávať profit v budúcnosti. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA Gruttler v. Bollinger, 2003).

Metódou, ktorá podľa § 8 ods. 8 antidiskriminačného zákona zabezpečuje cieľ tejto normy, sú osobitné vyrovnávacie opatrenia. Otázku, či takéto vyrovnávacie opatrenia treba chápať ako pozitívne opatrenia obsahujúce techniky všeobecne známe pri odstraňovaní dôsledkov diskriminácie spôsobovanej objektívnymi okolnosťami alebo skutočnosťami, treba zodpovedať kladne. Cieľom takýchto opatrení môže byť len odstránenie dôsledkov predchádzajúcej diskriminácie a nerovnakých príležitostí pri dosahovaní rovnakého výsledku. Z toho vyplýva, že osobitné vyrovnávacie opatrenia treba chápať ako zvýhodnenie skupiny osôb s osobitným zreteľom na ich predošlé znevýhodnenie, ktoré im bránilo v rovnom prístupe k príležitostiam v praxi. Takéto opatrenia súčasne dopĺňajú účinky zásady rovnakého zaobchádzania, ktoré by pri handicapovaných skupinách osôb samo o sebe nestačilo na zabezpečenie rovného prístupu k príležitostiam, ktorý však nemôže znamenať aj rovnosť výsledkov takého prístupu. (ÚSTAVNÝ SÚD SR, 2005).

Debrecéniová k pozitívnej diskriminácii uvádza nasledujúce: „Pozitívny prístup– teda opatrenia, ktoré by umožňovali poskytovanie určitých výhod príslušníkom alebo príslušníčkam skupín ako kompenzáciu za znevýhodnenia, ktoré títo jednotlivci podstupovali alebo podstupujú. Cieľom použitia opatrení pozitívneho postupu je dosiahnutie väčšej rovnosti v reálnom živote Pozitívny postup môže mať v praxi rozličné formy. Môžu nimi byť napríklad programy pre menej rozvinuté oblasti alebo časti miest s vysokou nezamestnanosťou, v ktorých žijú prevažne príslušníci rasových alebo etnických skupín, alebo vzdelávacie programy určené výlučne pre ženy a smerujúce k zvyšovaniu ich odbornej prípravy a možnosti zamestnať sa. Opatreniami pozitívneho postupu tiež môžu byť tzv. kvóty – teda stanovenie určitého presného počtu miest, ktoré sa napríklad pri prijímaní na štúdium alebo do zamestnania musia obsadiť príslušníkmi alebo príslušníčkami znevýhodnenej skupiny. Stanovovanie kvót alebo povinnosť uprednostniť kandidátov určitých skupín, ktorí by za normálnych konkurenčných podmienok často neboli vybratí na obsadenie určitého postu, je najvýraznejšou a zároveň najkontroverznejšou formou pozitívneho postupu. Niekedy sa nazýva aj pozitívna diskriminácia.“ Vyrovnávacie opatrenia sú na mieste, pretože sa nimi vyrovnáva nerovnosť na štartovacej pozícii. Teda sa umožní prirodzene znevýhodneným skupinám, aby ich postavenie bolo na začiatku vyrovnané a záleží iba na jednotlivcoch, ako túto príležitosť v konkrétnej situácii využijú. Domnievame sa, že pozitívna diskriminácia má nepochybne svoj význam, ktorý sa nedá prehliadnuť a zákonodarca by mal k nej pristupovať citlivo a voliť vhodné prostriedky, pretože môže byť demotivujúcim prvkom pre väčšinu. Taktiež by mala vyplývať z určitej sociologickej analýzy a prognózy, aby sa vôbec v budúcnosti prejavili ňou zamýšľané účinky.

V súvislosti s negatívnou diskrimináciou považujeme za nutné konštatovať, že pod týmto pojmom sa skrýva zakázaná diskriminácia. Jedná sa o diskrimináciu z dôvodu jazyka, príslušnosti k rase, národnostnej menšine, politického a iného zmýšľania, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, členstva v politických stranách, združeniach, odborových organizáciách, rodinného stavu, štátneho občianstva, pohlavia, sexuálnej orientácie, veku, rasy či etnického pôvodu. V konečnom dôsledku predstavuje diskriminačné znevýhodňovanie. (Antidiskriminačný zákon).

Terminológia rodovej problematiky na Slovensku ešte nie je ustálená. Mnohé termíny iba vznikajú prekladom z cudzích jazykov čo spôsobuje, že sa mnohokrát sa nezachová ich pravý zmysel a preklad je nemožný. Z tohto dôvodu sú v slovenskej rodovej terminológií sa objavujú anglické termíny. Rodová terminológia nie je ale len jazykový problém. Oveľa vážnejšie sú terminologické nedorozumenia v praxi.

Kľúčovým termínom, ktorý používame je rod (gender) a z tohto dôvodu je dôležité ho odlíšiť od pohlavia (sex). Pohlavie nie je úzko späté s rodom. Rod je naučený, kultúrnou akceptovaný spôsob správania. Odovzdáva sa prostredníctvom sociálneho učenia z generácie na generáciu. Vymedzuje postavenie žien a mužov v spoločnosti, ktorou sú mu pripisované sociálne roly, ktoré sú danou spoločnosťou aj očakávané. „Rod by sa nemal chápať len ako kultúrny zápis istého významu na vopred danom pohlaví; pojem rod musí zároveň označovať samotný aparát, pomocou ktorého sa pohlavia ustanovujú. Rod predstavuje aj diskurzívne/kultúrne prostriedky, ktorými sa produkuje a ustanovuje pohlavná prirodzenosť alebo prirodzené pohlavie ako preddiskurzívne, čiže také, ktoré bolo skôr ako kultúra, ustanovuje sa ako politicky neutrálny povrch, na ktorom sa koná kultúra.“ (Butler, 2003, s. 23). „Kým pojem pohlavie sa vzťahuje k biologickej danosti žien a mužov, počínajúc rozdielmi týkajúcimi sa pohlavných orgánov a reprodukčných dispozícií, ale aj fyziologických a morfologických rozdielov, pojem rod označuje sociálne rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré nie sú vrodené, ale sa menia v čase a priestore.“ (Macháček L., 2006, s. 21) „Rod sa niekedy chápe ako kategória vyjadrujúca isté vlastnosti reálnych ľudských bytostí alebo vzťahy, v ktorých sa tieto bytosti nachádzajú, resp. ktoré sú nimi vytvárané. takéto chápanie „rodu“, typické skôr pre skoršiu fázu feministických diskusií, naozaj môže viesť k univerzalizmu a esencializmu. V poslednom desaťročí sa však do popredia dostáva druhá rovina, v ktorej „rod“ operuje ako teoretický nástroj na vyjadrenie našich (historicky a kultúrne špecifických) predstáv o ľudských bytostiach ako ženách a mužoch a nášho chápania toho, čo znamená byť ženou, resp. mužom.“ (Szapuová, M., 1998, s. 37).

Stratégia gender mainstreamingu spočíva v reorganizácii, zlepšení, rozpracovaní a vyhodnocovaní rozhodovacích procesov vo všetkých oblastiach politiky a práce danej organizácie. Cieľom uplatňovania rodového hľadiska je zapojenie rodovo špecifickej perspektívy do všetkých rozhodovacích procesov a využívanie každého rozhodovacieho procesu v prospech dosiahnutia rodovej rovnosti.

Rodová rola je súbor očakávaných noriem a predpisov, ktoré sú pripisované mužom a ženám a získavame ich v procese socializácie. Tieto očakávané normy a predpisy sú viazané na konkrétne pohlavie a tým určujú povahu roly jedinca v spoločnosti. Dôležité spomenúť je pojem rodová rola. (Jozef Výrost a Imrich Ruisel, 2000).
Viacerí autori sa vyjadrujú k tejto otázke rovnako a to tak, že ženám je prisudzovaná rola ženy v domácnosti, ktorá sa orientuje na rodinu. Muži sú živitelia rodín, nezávislí a orientovaní na profesionálnu kariéru.
Už od narodenia podliehame zo strany svojho okolia odlišným spôsobom vnímania a zaobchádzania v závislosti od pohlavia (Archer, 2000, s. 48). V priebehu socializácie si osvojujeme správanie, ktoré je v našej kultúre a spoločnosti pre naše pohlavie prijateľné a očakávané. Vymedzujeme sa voči príslušníkom/čkam opačného pohlavia a zároveň sa učíme byť príslušníkmi/čkami svojho pripísaného pohlavia. Môžeme teda konštatovať, že prostredníctvom socializácie sa vytvára aj ženská a mužská identita (Giddens, 2001, s. 543).
„Nové prúdy myslenia v sociálnych vedách priamo hovoria, že mnohé rodové stereotypy a vyžadovanie rodovo špecifického správania sú výrazom nerovnováhy moci, t.j. opakovane potvrdzujú a posilňujú nerovné rozdelenie moci medzi mužmi a ženami v danej kultúre“ (Bačová, Mikulášová, 2000, s. 99).

V každej kultúre sa nachádzajú súbory noriem, vzorcov, očakávaní, ako sa majú jednotlivci správať. Tieto hodnoty, normy a očakávania sa usiluje každá spoločnosť odovzdávať mladším generáciám prostredníctvom procesu socializácie. Rodová socializácia je celoživotný proces, v rámci ktorého sa jedinci učia určitým normám, očakávaniam, ktoré súvisia s rodom jedinca a jeho rodovou rolou. Môžeme teda povedať, že v procese rodovej socializácie sa dedia zaužívané obrazy jednotlivých rodov, ich rolí a vzťahmi medzi týmito rodmi. Jednotlivci sú od útleho veku vystavovaní rodovým vzorom a ako prvé si uvedomujú rozdelenie na mužov a ženy. Je dôležité uvedomiť si, že v rámci generačných vzťahov prebieha rodová socializácia v dvoch rovinách:
o intergeneračná rovina
o intrageneračná rovina

V intergeneračnej rovine prebieha rodová socializácia medzi dvomi odlišnými generáciami. Rodová socializácia v intrageneračnej rovine prebieha vnútri tej istej generácie. Pôsobenie intrageneračej roviny je výraznejšie, pretože na rodovo diferencované správanie chlapcov a dievčat má veľký vplyv aj názor a hodnotenie vrstovníkov. (Archer J., 2000).

Rodová identita úzko súvisí s rodovou rolou. Avšak zatiaľ čo rodová rola je súbor kultúrou daných očakávaní, rodová identita je ich zvnútornená časť. Aj rodová identita sa vyvíja v konkrétnom kultúrnom a sociohistorickom kontexte (Bačová, 1997, s. 212). Tiež ju môžeme chápať ako konštrukciu, na ktorej sa podieľame aj my sami/y, nielen tlak socializácie (Kiczková, 2000, s. 6).

Rodové stereotypy sú zjednodušené, nerealistické obrazy „mužskosti“ a „ženskosti“,idealizované vzory a očakávania, ktoré nás sprevádzajú vo všetkých oblastiach života. Tieto obrazy „mužskosti“ a „ženskosti“ považujeme za „prirodzené“ a teda nemenné, hoci sú produktom spoločnosti. Príkladom rodových stereotypov môže byť rozdeľovanie vlastnosti ľudí na typicky „mužské“ a „ženské“. Tieto vlastnosti sa spájajú s mužskou a ženskou rolou a mnohí ľudia ich považujú za prirodzené a nemenné. Podľa J. Prevendárovej (2000, s. 71) patria medzi mužské vlastnosti ambicióznosť, vodcovský duch, analytické myslenie, nezávislosť amedzi ženské vlastnosti neha, starostlivosť, súcit, umenie potešiť iných. Domnieva sa, že v minulosti sa pri výchove nebral ohľad na pohlavie dieťaťa, a preto „...dnes chodí po svete nejeden zženštilý chlap a nejedna mužatka!“. (tamtiež, s. 31)

LITERATÚRA:
HISTÓRIA ŽIEN, J.Cviková, J.Juráňová, Aspekt 2006
RUŽOVÝ A MODRÝ SVET, J. Cviková, J. Juráňová, Aspekt , 2003
RODOVO CITLIVÁ VÝCHOVA, M. Bosá, K. Minarovičová, EsFem 2006
SPRAVODLIVOSŤ V RODOVÝCH VZŤAHOCH , J. Cviková, J. Juráňová, Aspekt 2009
XY. IDENTITA MUŽA, E. Badinter, Aspekt 1998
DRUHÉ POHLAVIE, S. Beauvoirová, Obzor 1968
POLITIKA RODU A SEXUÁLNÍ IDENTITA, P. Barša, MUB 2002
http://www.esfem.sk/subory/rodvychova-texty/rodovo_citliva_vychova_-_diplomova_praca.pdf
http://www.sociologia.sav.sk/cms/uploaded/1147_attach_equal_rovnost_sk.pdf