background

História

Patriarchálne rodové normy a stereotypy popierajúce hodnotu ženy ako plnohodnotnej ľudskej bytosti vznikali postupne dejinným vývojom. Približne 10000 rokov je reprodukovaná asymetrická forma vzťahov medzi mužským a ženským rodom, ktorá je založená na hierarchii v prospech mužov.

Matriarchát
V prvých historických fázach vývoja človeka, ľudského spoločenstva, ktoré sa označuje ako matriarchát, bola žena uctievaná a mala dôstojné spoločenské postavenie. Mýtus: matriarchát bolo spoločenstvo charakteristické nadvládou a dominanciou žien nad mužmi. Matriarchálne spoločenské štruktúry boli charakterizované vysokou mierou voľnosti, rovnosti medzi ženou a mužom a uctievaním materstva a prírody.

Patriarchát
S rozvojom triednych spoločností a patriarchátu vzniká množstvo povier o biologických zvláštnostiach žien, predpisov a zákazov o pohlavnom živote ženy, predstavy o poškvrnenosti ženy pôrodom a menštruáciou. Vznikajú rôzne bolestivé obrady a úkony zamerané na zasvätenie dospelosti ako zbavenie panenstva, vyrážanie zubu, odseknutie z prsta …

Začiatok ponímania ženy ako menejcennej sa datuje od obdobia staroveku. Je spojené s ponímaním náboženstva dualizmu dobro – zlo. Patriarchálne náboženské koncepcie ženy zanechali hlbokú stopu vo vedomí ľudstva, v ktorých je zakorenená - idea menejcennosti ženy pripisujú jej pasívnu pozícii v spoločnosti a požadujú dodržiavanie prísnych noriem spoločenského vylúčenia.

Vychádzajú z neho aj všetky svetové náboženstvá: hinduizmus budhizmus, islam, judaizmus, kresťanstvo. Rodové stereotypy o menejcennosti žien na území Slovenska sa odvíjali z judaizmu. Judaizmus kodifikoval poníženie ženy a našiel aj odôvodnenie pre jej utrpenie. Samo poslanie ženy ako matky sa považovalo za nečisté, pretože za nečistý sa považoval pôrod. Dedičný hriech, ktorý mala na svedomí Eva sa pripisuje žene. Tieto patriarchálne tradície sa dostali do cirkvi i kresťanskej. Biblické texte vznikli v patriarchálnej spoločnosti a práve preto sú zdrojom súvislostí medzi NPNŽ a ich spoločenským statusom. Status ženy bol v biblickej spoločnosti omnoho nižší ako muža. Muži zaobchádzali so ženou ako so svojím vlastníctvom , ženy od ich záviseli a tým boli aj vystavené mužským násilnostiam, ponižovaniu a utláčaniu. Hlavnou úlohou ženy v staroveku bolo materstvo. V starovekom Ríme pozícia žena bola na úrovni otroka, právne neexistovala. Otec mal právo usmrtiť svoju dcéru. Rozhodoval o jej svadbe z rúk otca putovala do područia manžela.

Jeden z najväčších a najuznávanejších kresťanských teológov, Tomáš Akvinský (1225-1274), pohŕdanie ženami ešte posilnil. Vychádzajúc z Aristotela chápal muža pre jeho spermu ako aktívneho, plodiaceho človeka a ženu ako receptívneho, pasívneho človeka. Preto označil ženu za nedokonalú a neúplnú, ba dokonca za „nedokonalého, neúplného muža“.

Koniec 14 stor. Najdrastickejší spôsob znevažovania a deklarovania najnižšieho spoločenského postavenia ženy v ľudskej spoločnosti predstavuje prenasledovanie žien obvinených z tzv. čarodejníctva – udavač ostal v anonymite, pri vyšetrovaní mučenie nariadil pápež Inocent IV. Pod zámienkou boja proti kacírom a čarodejniciam sa cirkev spolu so svetskou mocou zbavovala nepohodlných ľudí, najmä odvážnych žien, liečiteliek, predstaviteľov/ky pokrokových názorov. Kladivo na čarodejnice sa považuje za najotrasnejšiu knihu svetovej literatúry. Kniha predstavuje čarodejníctvo ako typický ženský zločin. Zdôrazňuje napríklad, že žena prebieha muža sklonom k poverčivosti, žiadostivosti a márnivosti a keďže ženám chýba fyzická sila, hľadajú pomocníka v diablovi. Ženám – zabíjanie zvierat, ľudí, vyvolávanie chorôb, ničenie úrody. O skončenie inkvizičných procesov v Uhorsku ( na Slovensku) sa zaslúžila Mária Terézia a taktiež Jozef II., ktorý zakázal stíhanie žien za bosoráctvo. (Podľa odhadov sa 3-9 miliónov žien v rôznych európskych krajinách sa stalo obeťou mučenia, upálenia za živa a ďalších foriem fyz. a psych. likvidácie. Tento holokaust žien bol účinnou výstrahou pred snahami odvážnejších žien domáhať sa spravodlivého hodnotenia, spol. Postavenia a docenenia svojich schopností.)

15. storočie sa považuje za začiatok obhajoby rovnosti žien a mužov, vďaka prvému fem. románu Christine de Pisanovej talianka (1430) Mesto žien – hájila právo žien na vzdelanie, zaznamenala činy slávnych žien.

16.stor. J.Luis Vieves poukázal na spol. význam vzdelania a presadzoval myšlienku rovnoprávnosti obidvoch pohlaví.

17. stor. Najliberálnejšie postojmi voči ženám boli charakteristické Ang. a Fr. Vo fr. vznikla prvá podoba feminizmu – fr. precióziek. - emancipované ženy, kt. kritizovali spol. pomery, mužskú hrubosť a autoritatívne správanie svojich manželov a otcov. Požadovali manželstvo na skúšobnú dobu.

18. storočie V období Veľkej fr. revolúcie, ktorá sa niesla v duchu sloboda, rovnosť, bratstvo!, ktorej sa aktívne zúčastnilo veľa žien, nepriniesla však očakávanú rovnoprávnosť. Vyhlásenie ľudských a občianskych práv platilo len pre mužov. Maria Olympe de 1791 Francúzska revolúcia uverejnila dokument Prehlásenie práv ženy a občianky požadovala rozšírenie všeobecných práv občanov aj o práva pre ženy. Bola popravená. Charles Fourier 18. stor. vyslovil prvý raz myšlienku, že v každej spoločnosti je stupeň emancipácie ženy meradlom celkovej emancipácia a stupňa vývoja spoločnosti.

John Stuart Mill 19.stor. – Poddanstvo žien – prirovnáva situáciu žien k situácii otrokov a sluhov. Podľa neho „ak pripustí zákon príliš veľkú porobu jedného pohlavia druhým, prekáža tým nesmierne celému pokroku a vývoja ľudskej spoločnosti.“

19.stor. sa považuje za storočie emancipácie. Vzniká hnutie sufražetiek, vystupujú za emancipáciu žien v spol. živote, najmä všeobecné volebné právo, právo na vzdelanie, na vlastný majetok. Industrializácia zmenila svet práce 1830, ale aj rodinný život. Ženy začali pracovať v továrňach, kde pracovali 13-14 hodín denne, pričom sa museli starať aj o domácnosť a rodiny. A začalo sa diskutovať o ťažkom postavení žien. Do 19. stor. možno hovoriť o absolútnej diskriminácii dievčat a žien v prístupe k vyššiemu vzdelaniu. J.J. Rousseau – 18. stor. v diele Emil alebo o výchove uvádza, že žena sa má obmedziť na súkromný okruh svojej pôsobnosti: „Žena mimo domu je vždy smiešna a vystavená oprávnenej kritike. Imanuel Kant 18. stor. Antropológia: napísal: „Ženy sú tu na to,aby svojmu mužovi vytvorila útulný domov a ich sloboda pozostáva z toho, že nemusia byť zamestnané. Hlboké uvažovanie škodí ich kráse, namáhavé učenie alebo trápne hútanie ničia ich prednosti, oslabujú ich pôvab, ktorým pôsobia na druhé pohlavie“. Zač. 19.stor. sa už všeobecne akceptovala potreba poskytnúť dievčatám elementárne vzdelanie, ale bol stále rozšírený názor, že materské poslanie nevyžaduje po ukončení škol. dochádzky žiadne vzdelanie. Plnohodnotné stredoškolské vzdelanie sa presadzovalo veľmi pomaly. Výučba na chlap. str. školách sa domnievalo, že je pre dievčatá nevhodná a zbytočná - dieťa, kuchyňa,kostol. Na vysokých školách mohli študovať len vo výnimočných prípadov. Každý prípad bol zvlášť prejednávaný. Niektoré školy povoľovali štúdium, ale odopreli titul. Ženám sa odpierali podpory a štipendiá, museli dokladovať či sú zámožné, aby si neprirábali prostitúciou, pretože od emancipovaných žien sa čakalo skutočne všetko.

FEMINISTICKÉ VLNY
Feminizmus ako ženské hnutie usilujúce sa o obranu ženských záujmov a o praktické zrovnoprávnenie žien s mužmi v rôznych oblastiach spoločenského života. Verejnosť sa mylne domnieva, že feminizmus je jednoliaty smer, ktorý na úkor mužov presadzuje neoprávnene požiadavky žien a dostatočne si neuvedomuje, že bez historického prínosu fem. hnutia by bola úroveň organizácie ľudského spoločenstva podstatne iná, horšia – možno aj podobná ako je v niektorých krajinách tzv. tretieho sveta (Indie, Pakstanu, Afganistanu, Iránu). Ak sa dnes všeobecne akceptuje rovnosť žien a mužov v prístupe k vzdelaniu, je to výsledok emancipačných aktivít žien a mužov, ktorí pochopili spoločenskú hodnotu vzdelávania a zdôrazňovali hodnotu ženy a právo žien na vzdelávanie.

Feministické vlny:
prvá vlná – boj o ženské práva
druhá vlná – narušenie mýtusu materstva, Simone de Beauvoir – Druhé pohlavie – žena sa žena nerodí, ale stáva sa ňou.
tretia vlna – rodová rovnosť.
Prvá krajina, ktorá zabezpečila právo žien zúčastniť sa na voľbách bol v roku 1893 Nový Zéland.

Ženské práva
• Až v roku 1861 zmaturovala prvá absolventka strednej školy, v roku 1875 bola promovaná prvá absolventka vysokej školy.
• V roku 1918 získali ženy v Československu volebné právo
• Všeobecná konferencia o ľudských právach OSN v roku 1993 po prvý raz deklarovala zásadu „ľudské práva sú aj ženské práva“.

Ženské práva sú ľudské práva žien a dievčat, chápané ako integrálna, neodcudziteľná a neoddeliteľná súčasť univerzálnych ľudských práv. Označenie ženské práva sa používa v prípade, keď sú upierané ženám alebo sa naplnenia týchto práv dožadujú ženy. Medzi témy súvisiace s ženskými právami zvyčajne patria:
• aj požiadavky na možnosť slobodného rozhodnutia,
• možnosť pracovať za primeranú odmenu.

Literatúra:
HISTÓRIA ŽIEN, J.Cviková, J.Juráňová, Aspekt 2006
RUŽOVÝ A MODRÝ SVET, J. Cviková, J. Juráňová, Aspekt, 2003
RODOVO CITLIVÁ VÝCHOVA, M. Bosá, K. Minarovičová, EsFem 2006
SPRAVODLIVOSŤ V RODOVÝCH VZŤAHOCH , J. Cviková, J. Juráňová, Aspekt 2009
XY. IDENTITA MUŽA, E. Badinter, Aspekt 1998
DRUHÉ POHLAVIE, S. Beauvoirová, Obzor 1968
POLITIKA RODU A SEXUÁLNÍ IDENTITA, P. Barša, MUB 2002
http://www.esfem.sk/subory/rodvychova-texty/rodovo_citliva_vychova_-_diplomova_praca.pdf
http://www.sociologia.sav.sk/cms/uploaded/1147_attach_equal_rovnost_sk.pdf